Už niekoľko dlhých rokov som fanúšikom Spartaka Trnava, navčerajší zápas proti Artmédii Petržalka som sa tešil dlhé dva roky.O titule budem ešte dlho snívať, ale dúfal som aspoň v satisfakciuv podobe víťazstva v Slovenskom pohári. O úrovni stretnutia sa nebudemvyjadrovať veľmi obšírne. Podľa môjho osobného názoru to bol jeden z týchlepších zápasov, teda čo sa slovenského futbalu týka. Šance boli aj na jednejaj na druhej strane. Zaslúžene vyhrala Artmedia lebo dala gól. Rozhodcovskétrio príjemne prekvapilo a až na pár drobných chybičiek bol ich výkonvynikajúci.
No, ale teraz k tomu podstatnému, fanúšikom. Väčšinuzápasu bolo povzbudzovanie z Trnavskej strany vynikajúce. Dvetisícpäťstofanúšikov pomocou hlasiviek hnalo svojich hráčov neustále dopredu. Nechýbalirozmanité chorály, “vytlieskavačky“, nekončiace skandovanie. Ja som stál napravo od boxu komentátorov (bližšie k severnej tribúne, vedľa mňa bolidvaja starší páni s ktorými som sem tam porozoberal výkon hráčov, razpochválil, raz si zanadával. Podo mnou a na pravo stáli manželské páriky.Neskutočne ma potešil pohľad na otca, ktorý mal so sebou, mojím odhadom, takpäť ročného syna. Malý chalan v trnavskom drese, ktorý mal po kolená,okolo krku šál a neustále fandil. Nádherné! Jediné, čo ma neskutočnetrápilo bolo vhadzovanie zábavnej pyrotechniky na hraciu plochu. Tá ohrozovalanie len hráčov, kameramanov, ale aj v spodných radách stojacich fanúšikov.V 70. minúte došlo k niekoľko minútovému prerušeniu hry hlavnýmrozhodcom, čo určite mrzelo väčšinu červeno-čiernych fanúšikov. V tejtočasti hry mala Trnava prevahu, hráči bolo rozbehnutý a takéto schladenieurčite nepadlo na úrodnú pôdu.
90. minúta a víťazný gól Petržalky, nejaké minútynadstaveného času a koniec zápasu. Pomaly som prestával vnímať dianieokolo odovzdávania pohára, v ľavej časti východnej tribúny somzaregistroval nejaké “nepokoje“ s mojimi dvoma staršími “kolegami“ ibanechápajúc krútime hlavami. O chvíľku policajný nábeh aj pred našu časťtribúny, nepočujem žiadnu výzvu ani nič podobné a už kašlem, slzím, smrkámso slzného plynu, ktorý do nášho sektoru striekli policajti. Mne to nebolo ničpríjemné, ale keď som videl, najmä tie deti, ktoré sa nemohli nadýchnuť,manželky a priateľky fanúšikov, ktoré vôbec, ale vôbec nevedeli, čo sadeje, nebolo mi všetko jedno. Ale asi to najhoršie, čo som videl bol ten malýchlapec, o ktorom som písal vyššie, ako nevládne leží v otcovomnáručí, šál cez tvár a nechápajúcich policajtov s výrazmi v tvári-a mi, čo akože s tým?
Prečo?
Po odpískaní zápasu sa v južnej časti východnej tribúnystrhli potýčky medzi policajnými zložkami a niekoľkými fanúšikmi, ktorízačali napádať členov bezpečnostnej služby, ďalej som tam už situáciunesledoval a venoval som sa svojej časti sektoru. Neviem prečo, ale myslímsi, že z dôvodu prevencie aby sa nestalo to, čo v južnej časti, sapolicajné jednotky postavili pred náš sektor. Pochopiteľné, ale už somnepochopil, prečo museli použiť tkzv. “slzný plyn“ lebo tam, kde som bol jažiadne nepokoje neboli. Po použití plynu, ale namiesto utlmenia aj toho maléhonáznaku vášní, tie priam zahoreli. Fanúšikovia cítiaci krivdu po zákroku začalitrhať sedadlá, ničiť reklamu, útočiť na policajtov. Všade bol naozaj veľkýchaos, už som si zažil naozaj všetko, ale toto nie.
Možné riešenia
Za “výprask“, ktorý dostalo aj množstvo nevinných fanúšikovmôžeme ďakovať iba tým zhruba dvom desiatkam, ospravedlňujem sa za výraz,debilov, ktorý zjavne neprišli povzbudiť svoj tým, ale iba provokovaťpolicajtov. Určite to boli tí “ frajeri“, ktorí po útoku policajných jednotiekušli ako prvý. Najjednoduchším riešením je tieto indivídua dostať von zoštadiónov. Na tomto proces sa musia zúčastniť policajné jednotky, ale ajfanúšikovia.
1. Takmer každý z väčších klubov sa chváli svojimkamerovým systémom, práve ten by mohol, resp. mal pomôcť pri odhaľovaní týchtojednotlivcov, ale chvála tu asi nie je na mieste, keď napríklad po stretnutíTrnavy so Slovanom bol obvinený iba jeden fanúšik, pritom do výtržností sa ichzapájalo niekoľko desiatok, či už na jednej alebo druhej strane.
2. Ďalším zaujímavým riešením alebo veľkou pomôckou by malbyť nejaký akčný plán polície, ako sa zachovať v podobných situáciách. Malby byť k dispozícii aj pre fanúšikov, aby napríklad tí slušní vedeli akosa kedy správať, pretože rozkazy polície ako: „choď do prdele, vypadni dole tyhajzel“, naozaj nepomôžu.
3. Chýbajú aj velitelia, ktorý by absolvovali nejaký výcvikako sa správať a ako riadiť jednotky v prípade podobných incidentov.
4. Pri podobných akciách, či už sú to práve spomínané futbalovéstretnutia by mali mať policajti nejaké identifikačné čísla. To by vzbudzovaloväčšiu dôveru v políciu, ale, čo je najdôležitejšie je práve rýchlaidentifikácia jednotlivcov, ktorý robia výtržnosti a tak strpčujúfutbalový zážitok ostatným.
Na koniec, vulgarizmy a pyrotechnika
Podľa odporúčania UEFA má byť na štadiónoch zákazpyrotechniky, ale myslím si, že toto nariadenie nie je veľmi šťastné. Zábavnápyrotechnika vie vytvoriť na štadiónoch vynikajúcu atmosféru najmä ak jedoplnená o tisícky hrdiel. Myslím si, že by nemala byť zakázaná a malby byť vytvorený kompromis. Určite by mali zo štadiónov zmiznúť delobuchy,napríklad aj tie, ktoré sme mali možnosť vidieť včera, ale zelenú by malidostať dymovnice, alebo bengálske ohne. Samozrejme na všetko je potrebná dohodaa pravidlá.
Dnes ráno, ako po každom zápase, čítam na fórach, diskusiáchpríspevky ohľadom vugarizmov, ktoré sú častou súčasťou chorálov. Na ich adresusa ozýva množstvo negatívnych ohlasov, ale ?! Za futbalový a fanúšikovskýpríklad všetci dávajú Anglicko, ale aj s malou znalosťou angličtiny môžemezistiť, že vulgarizmy sú súčasťou aj tak ospevovaných anglických chorálov.Vulgarizmy nie sú nič protizákonné a sú do istej miery neprípustné ibaz etického hľadiska. Dnes mi stačí ísť päť minút po ulici a keďpočujem slovník niektorých päť, šesť ročných detí, sám seba sa musím spýtať,majú to naozaj s trnavských alebo slovanistických chorálov ? Asi nie. Alemožno, že to majú z televízie, práve z tej inštitúcie, ktorá tak bojujeproti vulgarizmom v choráloch. Nie je to náhodou televízia alebo ajinternet, ktorá dodáva našej spoločnosti obrázky vrážd, násilia, sexu lebo tosa najlepšie predáva? Takže, najprv zakážme vysielať televíziám, rádiám,vychádzať novinám a na koniec nezabudnime zakázať internet a potom siaž budeme môcť kázať o vulgarizmoch. Alebo prestaňme hľadať senzácie, tamkde naozaj nie sú.
V tomto príspevku som nechcel obhajovať trnavských fanúšikovani urážať políciu, chcel som len poukázať na niektoré fakty, možno navrhnúť ajnejaké riešenia. Tento príspevok mal byť obhajobou krásnej futbalovej atmosféry,ktorú dokážu vytvoriť iba fanúšikovia, nie hráči, ani funkcionári, ani vláda,parlament alebo polícia. Je potrebné volať po sebareflexii, tak ako v radochfanúšikov, tak aj v radoch polície a všetkých, ktorý za zúčastňujú napokojnom priebehu futbalového stretnutia. Obe strany musia brať, ale aj dávať,to sa volá kompromis.
